Tvorba Stravinského prešla niekoľkými zásadnými štýlovými premenami. Tri
hlavné obdobia jeho umeleckého vývoja - slovanské, neoklasicistické a
obdobie seriálnej techniky - sa od seba odlišujú tematicky, umeleckým
zameraním i použitím rôznych kompozičných postupov.
Časopis Time zaradil Stravinského medzi sto najvplyvnejších osobností
20. storočia a v roku 1987 dostal posmrtne cenu Grammy za prínos hudbe.
Od narodenia avantgardného hudobného skladateľa uplynie v piatok 17.
júna 140 rokov.
Igor Fiodorovič Stravinskij sa narodil 17. júna 1882 v mestečku
Oranienbaume neďaleko Petrohradu v rodine speváka, sólistu Mariinského
divadla Fiodora Ignatieviča Stravinského. Jeho matka Anna Kirilovnna
Cholodovskaja hrala na klavíri. Keďže v rodnom dome budúceho
vynikajúceho skladateľa neustále znela hudba, zaujímal sa o ňu od
malička. Ako neskôr sám priznal, "už ako trojročný som si uvedomil, že
bude hudobníkom".
Napriek rodinnému prostrediu si však jeho otec neželal, aby sa venoval
profesionálne hudbe a poslal ho na štúdiá práva na Petrohradskú
univerzitu. Ale hudba bola čoraz silnejšia a keď sa v roku 1902 bližšie
zoznámil s rodinou popredného ruského skladateľa a pedagóga Nikolaja
Rimskeho-Korsakova bolo rozhodnuté. Skladateľ sa ujal Stravinského,
začal mu dávať súkromné lekcie a pod jeho vedením skomponoval v roku
1906 aj svoje prvé diela.
Už v prvých skladbách Stravinského sa prejavili umelecké prvky hudobného
impresionizmu a symbolizmu, napríklad v orchestrálnej fantázii
Ohňostroj, v balete Vták Ohnivák či lyrickej opernej rozprávke Slávik.
Avšak dielo, ktorým ešte vtedy mladý skladateľ otriasol hudobným svetom,
sa stal legendárny balet Svätenie jari s podtitulom Obrazy z pohanskej
Rusi. Komponoval ho v rokoch 1911 až 1913 na podnet Sergeja Ďagileva,
svojho priateľa, ktorý viedol svetoznámy súbor Ruský balet v Paríži.
Premiéra baletu sa odohrala 29. mája 1913 v divadle Champs Elyssées.
Parížske publikum prijalo dielo s veľkou nevôľou - bolo šokované
barbarským námetom i novátorskou hudbou. Novátorstvo nestrávili nielen
poslucháči, ale ani interpreti. Dirigent premiérového uvedenia baletu
Pierre Monteaux mal pri prvom zoznámení sa s dielom, podľa vlastných
slov, chuť ujsť a samotného autora ´vyhnali´ posmešky i pokriky publika
za kulisy. Táto premiéra sa zapísala do histórie ako jeden z najväčších
škandálov v dejinách hudby. V súčasnosti patrí balet Svätenie jari,
ktorý čerpá námet z mytológie, medzi najhranejšie Stravinského diela.
Stravinskij skomponoval vyše 120 skladieb všetkých hudobných foriem -
opery, symfonické a baletné diela, oratóriá, kantáty, omše. Ovplyvnený
hudobným klasicizmom skomponoval okrem iných diel aj Symfóniu v C, balet
Bozk víly alebo operu Osud zhýralca. Jeho vrcholnými neoklasicistickými
dielami sú Žalmová symfónia a opera-oratórium Kráľ Oidipus. K dielam
seriálneho tvorivého obdobia, ktorému sa venoval po usadení v USA, patrí
napríklad skladba Monumentum pro Gesualdo.
Igor Stravinskij, bol umelcom, ktorý patril celému svetu. Narodil sa v
cárskom Rusku. Na začiatku roku 1914, pred vypuknutím prvej svetovej
vojny, odišiel s rodinou do Švajčiarska. Od roku 1920 žil prevažne v
Paríži, v roku 1934 prijal francúzske štátne občianstvo. Po začatí
druhej svetovej vojny sa rozhodol žiť v Spojených štátoch, v roku 1945
získal americké občianstvo.
Jedna z ikon hudobného života 20. storočia, skladateľ a dirigent Igor
Fiodorovič Stravinskij zomrel 6. apríla 1971 v New Yorku vo veku 88
rokov. Miesto posledného odpočinku, tak ako si to želal, našiel v
Benátkach na cintoríne Isole San Michele.